Uber – zakázať, regulovať, deregulovať? Blbosti. Makať treba!

Dám vám hádanku. Pomaličky to jazdí na aute hore-dole po ceste zdanlivo bez zmyslu, nikoho nevezie, blokuje premávku a teší sa z toho. Čo to je? Prezradím – bratislavský taxikár.

Včera mali chlapci a dievčatá taxikárske ďalšiu spanilú jazdu za účelom potrhania nervov aj tým posledným budhom, ktorí ostávali doposiaľ v zápche na bratislavskom obchvate v kľude. Len pripomeniem, že takých blokovacích jázd už mali taxikári (na potešenie verejnosti) už niekoľko, a navyše nás na svojom protestnom zhromaždení oblažili gardistickým pozdravom a odporúčaním voliť fašistov. Toto všetko kvôli Uberu.

Čítam k tejto téme rôzne názory a každý má svoj kúsok pravdy.

Početná názorová skupina sa vyjadruje v zmysle, že taxikári sú hnusní, okrádajú cestujúcich a boja sa konkurencie, ergo – na Uber nesiahať. Uber nám na rozdiel od taxikárov poskytuje kvalitu, slušných vodičov, nízke ceny.

Nie že by tieto názory nemali reálny základ. Z vlastných skúseností viem o čom tí ľudia hovoria. Uber vskutku priniesol na náš trh (teda nielen náš) obrovské inovácie. A rovno celý balík. Nie len tú hlavnú vec, na ktorej je postavený jeho imidž – možnosť hocikomu zarobiť si “taxikárčením” a nízku cenu pre zákazníka. Ale hlavne praktické inovácie, ktoré sa neskôr presadili aj v iných firmách. Alebo si pamätáte, že by sa pred Uberom dala na privolanie taxíka použiť mobilná apka, real-time hodnotiť vodičov, zaplatiť bezhotovostne (a dokonca bez fyzickej karty), alebo že by Vám taxikár ponúkol v aute free wifi, prípadne občerstvenie?

Uber priniesol obrovské zlepšenia, a to mu treba vždy pripočítať k dobru.

Postupne sa nám ale objavujú aj iné názory. Uber môže byť taký lacný, lebo si neplní zákonné povinnosti, ktoré si taxikári plniť musia. Je nespravodlivé, že jedna firma si tie podmienky plniť nemusí, a iné áno. Okrem toho tie podmienky nie sú v zákonoch náhodou (podmienky ako vek vozidla, licencia vodiča, psychotesty, taxameter, poistenie…) a my ako spotrebitelia chceme, aby ich spĺňal každý prevádzkovateľ. Takže buď Uber začne plniť všetky podmienky ako bežné taxislužby, alebo zakázať!

Súhlasím trošku menej, ale stále dokážem pochopiť. Hlavne tú časť o rovnakých podmienkach pre podnikanie.

Vskutku nie je správne, že kým jeden podnikateľ pod hrozbou likvidácie alebo trestného stíhania musí plniť (aj finančne) náročné podmienky, iný sa tomu beztrestne vyhne.

Menej sa už stotožňujem s tou časťou o užitočnosti regulácii. Možno sú myslené dobre, ale keď sa pozriete na prax, zistíte jedno – hodnotenia vodičov v aplikácii Uber majú na kvalitu vodiča aj vozidla omnoho pozitívnejší vplyv, ako (viac či menej nezmyselné) štátne regulácie.

Napokon sú tu ľudia, hlavne presvedčení libertariáni, ktorí povedia – deregulovať pravidlá pre všetkých. Nech ani bežní taxikári nemusia spĺňať tie nezmyslené podmienky a nebudú mať potom žiadne výhrady voči Uberu. Nech si každý podniká ako chce, trh si to uprace a bude po probléme. S týmto sa stotožňujem asi najviac (na vozenie ľudí naozaj stačí vodičský preukaz – keď mi stačí na to, aby som vozil deti do školy, tak musí stačiť na vozenie kohokoľvek). Je už dokonca na svete aj politický návrh v tomto duchu od (ako obvykle) Janky Kiššovej, ktorý osobne podporujem. Žiaľ všetci si dobre uvedomujeme, ako (ne)reálna je plošná deregulácia v tomto štáte. A keďže je to ako to je, deregulácia nebude v krátkodobom horizonte reálne riešenie.

Stretol som sa už aj s praktickým názorom, že áno – plošná deregulácia by bola ideálnym riešením, ale ak nie je možná, aj súdne zakázanie Uberu je lepšie ako to, čo máme teraz – nespravodlivý stav. Ehm, áno. Stav je naozaj nespravodlivý. Žiaľ zákaz Uberu by v tomto kontexte bol krok späť a síce by sme nastolili akú takú spravodlivosť, ale úplne by sme zabili šancu na budúce zlepšenie.

Kde je teda cesta?

Ako veľmi často, aj tu sa cesta už našla sama – v trhovom konkurenčnom prostredí.

Napriek tomu, že deregulácia nenastala a povedzme si pravdu – pri spôsobe uvažovania našich úradov asi ani nenastane, trh si našiel svoju cestu. Pár podnikateľov si uvedomilo, že pozitívnym prístupom dosiahnu viac ako negatívnym. Nestavili na neustále sťažovanie, ale na vlastné zlepšovanie. Veľkú väčšinu výhod Uberu preto dnes už poskytujú aj rôzne taxislužby, a ešte sa snažia odlíšiť a robiť aj viac.

Som zástancom biznisového a životného prístupu, že každá hrozba je zároveň príležitosťou. Len ju treba správne uchopiť.

Dnes máme na trhu taxi aplikácie ako Hopin, Liftago a ďalšie. Rovnako ako Uber poskytujú možnosť privolania taxíka cez apku v mobile, dopredu vidíte cenu, nemusíte platiť cash (ale na rozdiel od Uberu môžete), môžete hodnotiť vodičov a v prípade Liftago si navyše aj vyberáte konkrétne auto z viacerých ponúk. Akurát s tým rozdielom, že pre obe spomenuté firmy jazdia licencovaní taxikári. Je to trochu drahšie ako Uber, ale to až tak nevadí. Prečo? Lebo to nie je šialene predražené, ako nechvalne známe staničné taxíky.

Tento malý rozdiel v cene už potom ostáva prakticky jedinou konkurenčnou výhodou Uberu.

Navyše vďaka hodnoteniu vodičov a možnosti okamžitého feedbacku pre vás  veľmi pravdepodobne príde slušný vodič na peknom a čistom aute. A ak náhodou nie, raz dva to vyriešite cez online feedback. Z vlastnej skúsnosti viem, že po negatívnom feedbacku na extrémne hnusného vodiča sa s ním firma rýchlo vysporiadala.

Vďaka tomuto inovatívnemu prístupu aj ja – ako v zásade zástanca Uberu – bez problémov a hojne jazdím taxislužbami. Ale iba tými, ktoré inovujú a sú poctivé. U ktorých viem, že ma neokradnú a že mi poskytnú kvalitnú službu. U tých, ktoré nevolajú po vláde fašizmu ale naopak – od tejto ideológie sa nahlas dištancujú.

Tento článok nemá byť reklama na konkrétne firmy. Dnes je to Hopin a Liftago, zajtra to môže byť ktokoľvek iný. Má byť apelom na zmenu prístupu. Má byť argumentom, že pozitívnym prístupom sa dá dokázať oveľa viac, ako negatívnym. Videli ste aby Liftago alebo Hopin organizovali protestné jazdy alebo zhromaždenia taxikárov? Naopak – hoci im je jasné, že pravidlá by mali platiť pre každého, nerobia z toho “big deal” a sústreďujú sa na vlastné zlepšovanie. Takto fungujú tí, ktorí sa konkurencie neboja. Tí, ktorí v nej vidia príležitosť – príležitosť to dobré prevziať a to zlé vylepšiť. Príležitosť posúvať sa ďalej a zlepšovať svoje služby a tým poraziť iné konkurenčné firmy.

Hopin a Liftago neporazili a ani neporazia Uber, ale majú celkom dobre nabehnuté na to, aby porazili všetky ostatné taxislužby, zaseknuté v minulom storočí.

Naproti tomu, takí tí klasickí staniční taxikári, ktorí inovovali naposledy v roku 1975, keď si namontovali do auta vysielačku, tí sa naozaj boja konkurencie. Ich protesty proti Uberu sú v skutočnosti zamerané aj proti ostatným online taxislužbám a kvalitnejším konkurentom, akurát to nemôžu povedať nahlas, lebo by sa ukázali vo svojej plnej nádhere. Napriek tomu ich demaskujete ľahko – stačí im navrhnúť, že sa tie regulácie, ktoré Uber nedodržuje, zrušia aj pre nich. V tom momente uvidíte také argumentačné premety a kŕče, aké dokáže len Uhrík pri otázke na holokaust.

Sťažovať sa a vyplakávať naozaj nepomáha.

Áno, Uber je neférovo zvýhodnený. Ale kde-kto je neférovo zvýhodnený. Neférové zvýhodnenie je aj to, že tuto Majo dostal svoje auto do daru od otca a teraz lacno taxikárči, zatiaľ čo Jano si ho musel kúpiť, spláca leasing a má preto väčšie náklady. Nefér. No a čo? Na konci dňa je to aj tak len výhovorka. Keď Jano začne namiesto makania lamentovať, tak skončil skôr, ako začal.

Ja by som sa v mojom biznise tiež mohol vyhovárať na kadečo. Na nefér konanie štátu, alebo nefér praktiky konkurencie. Mohol by som sa sťažovať aj na nadnárodné korporácie, alebo na globálne otepľovanie. Aký by to malo zmysel? Radšej sa snažím každú z týchto vecí využiť a spraviť z nej príležitosť. Keď v ničom inom, tak je to minimálne užitočná skúsenosť, ktorú možno iní nemajú.

Tým nechcem povedať, že sa netreba snažiť o zmenu nespravodlivého stavu. Treba naň upozorňovať a podľa možností ho odstraňovať.

Ale pokiaľ budeme čakať na svoj úspech dovtedy, dokedy nezlikvidujeme poslednú (často subjektívne chápanú) nespravodlivosť, tak vám poviem otvorene – môžeme to rovno zabaliť. Taký raj jednoducho nebude.

Sekundárny efekt toho, že vytlačíme z trhu dinosaurov bude aj ten, že sa aj tú dereguláciu podarí presadiť skôr. Prestujúci kotlebotaxikári nikdy nedosiahnu zákaz Uberu, pretože ľudia Uber chcú. Poskytuje totiž omnoho viac výhod, ako nízka cena (povedzme, že vyplývajúca z nedodržiavania zákonov). Ľudia nikdy nepodporia jednotné podmienky pre všetkých taxikárov, ak to bude v praxi znamenať návrat do stredoveku. Ale ak bude tá nízka cena jedinou konkurenčnou výhodou Uberu, skôr sa ľudia dajú presvedčiť k tomu, že podporia spravodlivý prístup ku všetkým firmám. A ak aj nie, z Uberu sa môže stať iba low-cost pre cenovo citlivého klienta.

Záver – deregulovať samozrejme treba. Možno nie bezbreho, ale toto riziko v našom štáte naozaj nehrozí. Určite treba zrušiť zbytočné regulácie a uvoľniť prevádzkovanie prepravy osôb. To samozrejme neznamená, že by klasické taxíky nemali budúcnosť. Sú dokonca mestá, kde klient trvá nielen na taxíku, ale aj na taxíku určitej farby a typu vozidla. Taxíky, aj tie drahšie, luxusné alebo štýlové, si nájdu svoju cestu. Ale musia inovovať. Musia sa prestať vyhovárať na Uber a na neviem čo všetko, ale namiesto toho zvoliť pozitívny prístup cez vlastné zlepšovanie. Spomínané firmy Liftago a Hopin začali svoju činnosť až po Uberi a dnes majú viac klientov, ako ktorákoľvek iná bratislavská taxislužba. Prečo? Lebo sa neboja, nenariekajú, nezvolávajú pochody, ale makajú. Možno robia aj chyby, ale tie nerobí iba ten, kto nerobí nič.

Preto milí poctiví taxikári – volajte po deregulácii, ale nečakajte na ňu. Nemusí totiž prísť. A už vôbec nerobte žiadne protestné jazdy, ani proti nikomu nebojujte, len tým svojich potenciálnych klientov naštvete. Zapnite vo svojich hlavách pozitívny režim. Ste podnikatelia, máte na to. Začnite uvažovať, aké príležitosti súčasná situácia dáva vám. Ako sa zlepšiť, ako vyniknúť, ako si získať klientov a sympatie ľudí.

Je len na vašom prístupe, či vás ľudia budú hádzať do jedného vreca s vulgárnymi „staničiarmi“, alebo vás budú vnímať ako skvelých a inovujúcich podnikateľov.

Na a vy ostatní, vám neadresujem už nič. Ľudia, ktorí na sebe roky nepracovali, v ničom sa neposunuli, sú schopní vyzývať k voľbe Kotlebu a pri slove deregulácia sa otriasajú ako keby ich oblial vedrom vody, pre takých žiaľ nemám žiadne rady. Snáď len – nezavadzajte prosím, prichádzajú životaschopnejší.

Autor:

Igor Strečko

Podnikateľ, cofounder hostingovej a cloudovej spoločnosti Webglobe, online business developer a CEO Webglobe - Yegon.

Názor k “Uber – zakázať, regulovať, deregulovať? Blbosti. Makať treba!”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *