O čo ide v kauze .sk domény?

Podpredseda vlády Peter Pellegrini v týchto dňoch podpísal so spoločnosťou SK-NIC (ak by ste náhodou nevedeli, firma SK-NIC je správcom a de facto vlastníkom domény .sk) dodatok k zmluve, ktorým – mno, vraj – posilňuje postavenie štátu a komunity. Ale celé je to trošku inak. 

Na to, aby sme mohli pochopiť, čo sa to vlastne udialo, treba poznať historické súvislosti a doterajší stav .sk domény. Zhrňme si základné fakty:

  • Doména .sk je takzvaná ccTLD (country code top level domain), čiže je národnou doménou štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky.
  • V každom civilizovanom štáte je správcom ccTLD buď:
    • Nezisková organizácia internetovej komunity s otvoreným členstvom (najbežnejší stav)
    • Štát alebo štátna organizácia
    • Akademická organizácia
  • Na Slovensku je to súkromná firma SK-NIC, a.s., s požehnaním štátu. V iných krajinách, ak sa aj o doménu stará súkromná organizácia, tak len v pozícii (vytendrovaného) technického dodávateľa a všetky pravidlá a ceny určuje nadriadený orgán (pozri bod vyššie).

A teraz podstatné veci. Ako prišla firma SK-NIC k tomu, že je faktickým vlastníkom .sk domény?

  • Doménu .sk implementovalo v prehistorických dobách internetu niekoľko nadšencov z Ústavu aplikovanej kybernetiky (ÚAK), pracujúcich neskôr vo firme EUnet
  • Eunet teda prevádzkoval .sk doménu prvé roky zdarma, za čo mu určite patrí vďaka. Treba ale povedať, že vtedy bolo len niekoľko sto .sk domén, dnes ich je cez 360 tisíc.
  • Rôznou výmenou osôb, zmenou ich zamestnania (a teda kontaktnej adresy), zmenou vlastníka Eunetu na Euroweb Slovakia, agilnosťou manažmentu Eurowebu a inými viac menej náhodnými udalosťami sa stalo, že z databázy správcov .sk domény vypadli mená fyzických osôb a ostala tam len firma Euroweb. Medzitým Euroweb zaviedol veľmi reštriktívne pravidlá registrácie domén a doménu spoplatnil vysoko nad pomery okolitých štátov.

Neskôr spomínanú firmu Euroweb kúpila skupina DanubiaTel, vlastník firiem ako CNC alebo Swan a mobilného operátora 4ka. Práve tieto firmy sú na trhu veľmi dobre známe svojim skillom v oblasti vyhrávania štátnych zakázok. Euroweb previedol všetky ostatné operácie na Swan a sám sa premenoval na SK-NIC, a.s. A DanubiaTel znova využila svoje super vzťahy so štátom.

Takže sa do celej veci vložil štát.

Ale nie tak, ako ho roky bezvýsledne žiadala komunita, ale spôsobom sebe vlastným. V symbolický posledný deň ministrovania pán ex-minister Prokopovič podpísal istú zmluvu s firmou SK-NIC, ktorá sa dá stručne popísať takto:

  • Štát v tejto zmluve fakticky daroval SK-NICu právo voľne nakladať s .sk doménou a byť jej neobmedzeným vlastníkom.
  • Zmluva je na dobu neurčitú, vypovedať sa dala len so súhlasom tzv. Komisie SK-NIC, v ktorej však má SK-NIC svojich delegátov a cez nich vedel rozhodovanie komisie zablokovať. Inými slovami, bez súhlasu delegátov SK-NICu bola zmluva nevypovedateľná.
  • Štát odovzdal právo SK-NICu vyberať poplatky za doménu a celé si ich ponechávať. Tak isto cez ovládanie horespomenutej komisie mohol SK-NIC určovať registračné pravidlá, aj cenník.
  • Štátu za takéto práva SK-NIC neplatí ani euro.
  • Zmluva vznikla, ako inak, bez výberového konania.

To je vec stará 15 rokov. Za tých 15 rokov sme ako internetová komunita bojovali, písali, rokovali, apelovali snáď na všetkých zodpovedných štátnych úradníkov. Zakaždým však po nás prišiel rokovať aj zastupca DanubiaTelu a zrejme položil na stôl pádnejšie argumenty, lebo sa nám za 15 rokov nepodarilo so štátom pohnúť ani o piaď. Myslím, že si viete tie argumenty predstaviť.

[Edit: Aby som bol poctivý, tak za tých 15 rokov sa našiel jeden politik, ktorému DanubiaTel nedokázal vymeniť názor. Bol to v rokoch cca. 2011-2012 Richard Sulík. Žiaľ, pád vlády vtedy spôsobil, že sa nič podstatné v tejto veci nestihlo spraviť.]

Nebudem sa rozpisovať o celej histórii, ale v prípade záujmu môžem s hocikým do podrobna prebrať ľubovoľnú zo vtedajších historických udalostí, vedúcu k súčasnému stavu.

No a čo sa teda udialo v týchto dňoch?

DanubiaTel sa rozhodla, že potrebuje cash, a že firmu SK-NIC a s ňou celú .sk doménu predá. Odprezentovala tento biznis novému kupcovi ako fantastický, výnosný a hlavne doživotne garantovaný štátom. Kupec si však mohol povedať, že potrebuje ešte väčšie garancie nevypovedateľnosti zmluvy a istoty biznisu. SK-NIC sa rozhodol, že už tak ťažko vypovedateľnú zmluvu treba ešte viac posilniť a od štátu chcel viac.

Takže vicepremiér Pellegrini začal podľa zadania pripravovať nový dodatok k zmluve. Keď sme sa o tom dovedeli my, nielen Združenie poskytovateľov webhostingu, ale celá internetová komunita, začali sme znova konať a žiadali sme vicepremiéra, aby tento dodatok nepodpísal. Dokonca sme spustili petíciu na podporu našej iniciatívy, ktorú podpísalo skoro 10 tisíc ľudí.

Žiaľ, nič platné.

Peter Pellegrini argumentoval, že musí využiť možnosť otvoriť zmluvu na to, aby posilnil práva štátu a komunity. Mimo iné sľuboval zabezpečiť reálnu vypovedateľnosť zmluvy. Takže dodatok podpísal. A dokonca mal aj tú drzosť písať o posilnení práva štátu a komunity v tlačovej správe. V skutočnosti však do bodky splnil zadanie SK-NICu:

  • Symbolickú vypovedateľnosť zmluvy zrejme vyhodnotili ako riziko a nahradili ju explicitnou nevypovedateľnosťou zmluvy. Zmluva je na dobu neurčitú a od teraz sa jednostranne vypovedať vôbec nedá.
  • Nič nie je ponechané náhode. Ak by sa niekedy štátu podarilo zbaviť sa SK-NICu napríklad vybavením redelegácie v ICANNe, štát je povinný zaplatiť SK-NICu všetky škody a ušlý zisk. Opakujem, že zmluva je na dobu neurčitú, čiže ušlý zisk môže byť naozaj astronomické číslo.
  • Štát môže odstúpiť od zmluvy iba pri závažnom neplnení povinností SK-NICom a po x výzvach. Čo pri tom minime povinností (viac menej formálnych), ktorá má SK-NIC, je v podstate smiešne.

Ak by si náhodou niekto myslel, že nebodaj preháňam, nech sa páči – tu je text dodatku.

Takže pole je pripravené, DanubiaTel môže .sk doménu predať. Netvrdím v tejto chvíli, že nový vlastník bude lepší alebo horší, ako starý. Prevádzku domény by to ohroziť nemalo, lebo to by si nový vlastník ohrozil svoj príjem. Máme z pár vecí obavu, ale nemusí to pre samotnú prevádzku dopadnúť úplne zle. Čo nás však trápi v tejto situácii najviac:

  • Že národnú doménu nevlastní štát ani komunita, ale súkromný subjekt. Doménu ukradli už dávno, teraz už iba kradnutý tovar zmení svojho majiteľa. Vlastne už druhý krát. Ale bola príležitosť s tým niečo spraviť, štát ju znova nevyužil. Naopak – ešte pritvrdil a na dlhé roky dopredu zabezpečil, že doména sa nevráti do rúk komunity.
  • Že komunita nemôže hovoriť do pravidiel registrácie .sk domén. Tie sa schvaľujú na komisii, kde má dvoch zástupcov štát, dvoch SK-NIC a troch akože komunita (jeden za registrátorov, jeden za poskytovateľov internetu a jeden – podržte sa – za používateľov internetu). To “akože” píšem schválne. Všetkých troch nominujú konsenzuálne SK-NIC a štát (čiže SK-NIC, čo si budeme navrávať…). Po dlhých rokoch bojov sa nám aspoň podarilo presadiť, aby na mieste vyhradenom pre registrátorov domén sedel skutočný zástupca nás – registrátorov. Dokonca aj na to miesto mali pôvodne tú drzosť posadiť si kámoša s 200 doménami, ktorý ani nie je v našej stavovskej organizácii. Dnes tam však sedí náš Mišo Truban, ale s jedným hlasom tam veľa vody nenamúti.
  • Že .sk doména stoji dva krát toľko, ako je v okolitých krajinách zvykom. Pri kúpnej cene za SK-NIC (hovorí sa o 25 miliónoch) sa ani nedá očakávať, že by v najbližších rokoch išla dole.

Stanovisko nášho Združenia poskytovateľov webhostingu napísal predseda Ondrej Jombík a nájdete ho tu.

Btw. kauzu si so zdesením všimli aj odborníci v zahraničí. Za všetky jeden výborný článok od Ondřeja Caletku.

Ako by to malo fungovať? 

Tak, ako to funguje napríklad v susednom Česku:

  • Správcom domény .cz je CZ-NIC, čo však nie je komerčná firma, ale nezisková organizácia s otvoreným členstvom. Do nej môže vstúpiť každý, kto sa cíti byť súčasťou českej internetovej komunity
  • Doména .cz stojí polovicu oproti doméne .sk a ešte zvykne z času na čas zlacnieť
  • CZ-NIC z výnosu financuje rôzne neziskové a rozvojové projekty, ako napríklad:
    • Vlastný systém Fred na správu TLD domény, ktorý uvoľnil na používanie zdarma
    • Vlastné startupy
    • Školenia, konferencia a vzdelávanie
    • Osvetové kampane, atď…
  • Pravidlá registrácie .cz domény určuje komunita, prostredníctvom členstva v CZ-NIC
  • Správa .cz domény je poskytovaná profesionálne a na vysokej technickej úrovni. Na rozdiel napríklad od takého Slovenska, kde centrálny registrátor v roku 2017 neposkytuje ani základné API.

Žiaľ, dnes už môžeme len snívať o tom, že by .sk doména niekedy mohla fungovať podľa tohoto modelu. Korupčnícke praktiky, v našom štáte tak bežné, znova zabezpečili trvalý a istý príjem pre jeden vybraný subjekt na úkor všetkých ľudí, ktorí s .sk doménou majú niečo spoločné – či už registrátorov, alebo majiteľov domén.

Prepáčte, ale v tejto chvíli ma žiaľ nenapadá žiaden pozitívny záver… ☹

Autor:

Igor Strečko

Podnikateľ, cofounder hostingovej a cloudovej spoločnosti Webglobe, online business developer a CEO Webglobe - Yegon.

12 názorov k “O čo ide v kauze .sk domény?”

  1. … a to som mal pocit, že Pelegrini je z tých červených zlodejov najmenší k.k.t. Možno aj je, ale to len svedčí o tom, akí sú tí ostatní.

    1. p. Braňo, skúsme zostať vo vecnej rovine … bez tých zbytočných a hlúpych epitetonov, alebo sa podpíšte plným a reálnym menom. Dik Igor, že si to dal po lopate … rozmýšlajme, riešme, tí ktorým na tom záleží !

  2. Spätné upozornenie: Médiá – Naša Doména
  3. Nebolo by zavhodné založiť združenie s kapitálom, ktoré by SK-NIC odkúpilo a fungovalo by podobným systémom ako to je napríklad v CZ? Chápem, že zložiť kapitál 10 miliónov asi nebude jednoduché, ale pri argumentoch, ktoré tu zazneli si myslím, že by sa našli donori ako z radov bežných občanov, tak aj podnikateľov poprípade vlastníkov domén, ktorých sa táto vec priamo týka.

    Môj návrh je vytvoriť iniciatívu, ktorá priamo osloví majiteľov domén a ponúkne im odkúpenie domény na doživotie alebo veľmi dlhú dobu za zvýhodnené ceny alebo ceny rovnaké ako je tomu u našich súsedov alebo predĺženie vlastníctva už súčasnej domény za férový poplatok. Čiže pri súčasnom poplatku, ktorý na rok budú musieť aj tak zaplatiť budú majiteľom domény rovno na 2 roky.

    A tak ako je tomu pri kickstarteri, čiže crowdfundingových projektoch, by sa v prípade úspešnej akvizíce SK-NIC peniaze vyzbierané počas iniciatívy využili na odkúpenie a vybudovanie novej infraštruktúry. V opačnom prípade by sa peniaze prispievateľom vracali.

    1. Teoreticky niečo také asi možné je, a DanubiaTelu by snáď bolo jedno komu doménu predajú. Zatiaľ hlavný problém čo sa týka takýchto riešení bol v tom, že nevychádzala matematika. Súčastní „vlastníci“ .sk domény za ňu totiž chcú 25 mega, a to crowdfundingom na Slovensku určite nedáme. To by každý vlastník .sk domény musel dať cca. 70 €, pričom niektoré subjekty vlastnia aj cez tisíc domén a často sú to živnostníci. To jednoducho nedajú. Komerčné subjekty, ktoré na to majú (telco operátori) zas nepustia také prachy, lebo pre nich je to totálne sekundárna záležiťosť. A firmy, ktoré by do toho radi investovali všetky svoje peniaze, lebo je to pre nich dôležité (webhosteri, registrátori), na to nemajú ani zďaleka. Zatiaľ sa našiel jeden investor, ktorý to chcel kvôli komunite a budúcnosti .sk domény spraviť (symptomatické je, že ani nie je zo Slovenska), ale tiež nebol schopný dať dokopy takú sumu, akú výpalníci požadujú. No a nakoniec je tu ten morálny aspekt, že prečo by sme mali náš majetok vykupovať od zlodejov, ktorí nám ho ukradli.

        1. tiez tomuto nerozumiem.. icann bol uplne na zaciatku oklamany.. resp. nemali prepisat domenu na sukromnu firmu len preto ze mala podobny nazov a rovnaku adresu.. keby icann teraz prepisal domenu spat na stat – nejaku organizaciu, etc, tak potom si mozu kludne predavat prazdnu firmu sk-nic.. resp. aj neskor by sa to takto malo riesit.. a netreba sa vobec zaoberat aku ma zmluvu sk-nic so statom.. preco sa to neriesi takto? aj sudne napriklad. ved to bol obycajny podvod, ktory spachali konkretny ludia..

          1. Teraz už je SK-NIC zabezpečený. Majú nevypovedateľnú zmluvu so štátom, v ktorej im štát .sk doménu odovzdáva na večné časy. Čiže voči ICANNu majú pozíciu jednoduchú – stačí im ukázať zmluvu. Štát je totiž vždy najvyššia autorita, ktorá povie, kto má spravovať doménu. A náš štát povedal, že súkromná firma SK-NIC.

          2. ok.. a ked si to stat teoreticky napriklad v buducnosti rozmysli.. (nova vlada) zmluva sice je nevypovedatelna.. ale ked stat icann-u povie, ze cela zmluva s sk-nicom a tento bordel vznikol na zaciatku podvodom. a ze sa uz konecne rozhodol poverit spravou domeny normalnu organizaciu.. tak icann to moze prepisat na inu organizaciu.. nie? ked mu to povie teda najvyssia autorita -stat. aj napriek tomu ze sk-nic bude ukazovat nejaku zmluvu.. ci nie? sk-nic by si potom asi narokoval ten usly zisk, ale tak to by bolo asi na sude rozhodnut.. a sk-nic sa neda zazalovat za podvodne ziskanie tej domeny na zaciatku? ved vtedy s tym stat nic nemal. urobili proste podvod na icann.. vtedy nie stat povedal ze ta firma ma spravovat domenu.. a praveze naopak by podla mna mal stat zalovat sk-nic za usly zisk za cele tie roky. ten prvotny podvod teraz uz fakt nikoho nezaujima?

  4. Pravdepodobne mala byť predmetná zmluva (resp. dodatok k zmluve) uzavretá/ý procesom verejného obstarávania. Keďže tomu tak nebolo, jej neplatnosť by mohol určiť súd:

    § 180 a 181 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.

  5. Ak Pellegríni má právo rozhodnúť jedným jediným podpisom o osude .sk domény bez akejkoľvek trestno právnej zodpovednosti za „škody“, ktoré tým vzniknú ľuďom, resp. štátu, čo sú vlastne ľudia, akú má motiváciu, aby vôbec počúval nejaké argumenty? Ak k tomu prirátame verejné tajomstvo, skutočne to sem tam začuť v éteri, netvrdím, že sa v tomto prípade niečo také udialo (informácia pre orgány činné v trestnom konaní), sa odovzdáva zo zákaziek všimné 20%, čo v tomto prípade predstavuje 5,2 mil. eur (z 26 mil.)(celkom slušné za jeden podpis, aby ho tá morálka veľmi netrápila), prečo by mal brať ohľad na nejaké požiadavky komunity?
    V tomto momente podľa mňa ostáva len jediná možnosť, a to crowdfunding na tucet vymakaných právnikov, aby zhodnotili čo sa s tým dá robiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *